KONTAKT  |    _eng _sk

Jozef Meszáros spomína na "svoj" Železiar
           



Pridané: 07.05.2012
Autor: Vladimír MEZENCEV
Kategória: 09/2012

Známy košický tanečník a choreograf nedávno oslávil 75. narodeniny

V minulosti sa každý väčší podnik snažil mať vlastný ľudový súbor, ale nie každému z nich sa podarilo získať takú slávu a také spoločenské uznanie, ako práve Železiaru. Súbor v tomto roku neslávi žiadne jubileum, vznikol predsa v roku 1964. Napriek tomu je v týchto dňoch dosť dôvodov spomínať na súbor a jeho úspechy v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia a to v súvislosti s jubileom Jozefa Meszárosa, ktorý sa nedávno dožil 75 rokov. Práve on so svojím bratom - dvojčaťom - Imrichom pozdvihli úroveň Železiaru do najvyššej kategórie nielen vo vtedajšom Československu, ale aj na medzinárodnej úrovni.

"S ľudovým tancom sme začínali počas vysokoškolských štúdií v Bratislave v súbore Mladé srdcia, ktorý sa zameriaval predovšetkým na maďarský a slovenský folklór," spomína J. Meszáros. "Po návrate do Košíc sme tancovali vtedy v široko - ďaleko známej Čarnici. Postavenie tanečníkov - sólistov nám už akosi nestačilo a robili sme prvé kroky vo vlastnej choreografii. Všimli si nás predstavitelia odborov vo VSŽ, pod ktoré Železiar patril a oslovili nás, či by sme neprešli do Železiaru. Odborárskym funkcionárom išlo iba o jedno: výrazne zvýšiť kvalitu súboru tak, aby sa stal dôstojným reprezentantom značky VSŽ."

Bolo to v roku 1966 a odvtedy sa v Železiari všetko menilo za pochodu, teda zo dňa na deň. Uskutočnili sa konkurzy na tanečníkov i do speváckej skupiny, kúpili sa nové kroje, hudobné nástroje. Súčasťou súboru sa stala neskôr slávna ľudová hudba Eugena Bundu, rodila sa nová celková choreografia programu. V tých časoch sa súbory museli podrobovať previerkam kvality pred rôznymi komisiami povereníctva (neskôr ministerstva) kultúry a Osvetového ústavu v Bratislave.

"Náš čas prišiel v roku 1968, keď nastalo politické oteplenie a Železiar mohol vycestovať na svoj prvý zájazd do západoeurópskej krajiny. Zúčastnili sme sa na veľkom medzinárodnom súťažnom festivale v anglickom Middlesbroughu, kde sme spomedzi viac ako tridsiatich účastníkov z celého sveta obsadili druhé miesto," ešte aj teraz s hrdosťou hovorí jubilant.

Do Anglicka odchádzali v čase rodiacej sa demokracie a vrátili sa domov po jej udusení v zárodku vojskami Varšavskej zmluvy. Všeličo sa zmenilo, ale aj tzv. znormalizovaná krajina si potrebovala robiť imidž v kapitalistickom svete. Preto sa Železiaru aj potom podarilo vycestovať do Francúzska, Grécka, Portugalska, Rakúska, SRN a ďalších krajín. Železiar mal v tých časoch skutočne vynikajúci program, ktorý tvorili tance a piesne predovšetkým z východného Slovenska a pod vedením bratov Meszárosovcov sa zrodil aj zemplínsky tanec Čerkany, ktorý sa stal zlatým klincom každého vystúpenia.

Železiar absolvoval každoročne množstvo vystúpení, nemalú časť v menších skupinách pre významných hostí VSŽ, a to najmä v podnikových rekreačných zariadeniach v Zlatej Idke, Košickej Belej, Jasove. Slovenské ľudové umenie obdivovali ľudia z celého sveta, pričom to boli predovšetkým politici, verejní činitelia, odborníci na výrobu železa a ocele, vynikajúci športovci. "Vystupovali sme naozaj hocikde, hocikedy a pred hocikým, ale doteraz som hrdý na to, že radoví zamestnanci materského podniku nás považovali za jeho súčasť, teda za svojich a boli na nás hrdí asi tak, ako na hokejistov a hádzanárov v časoch, keď sa im najviac darilo," hovorí Jozef Meszáros. "Veď veľká časť členov súboru, vrátane mňa, v železiarňach aj pracovala a predovšetkým si musela plniť povinnosti na svojich pracoviskách. Aké - také úľavy mali len počas zahraničných zájazdov a profesionálom som bol iba ja..."

Po ôsmich rokoch, na prvý pohľad vynikajúcej spolupráce medzi bratmi Meszárosovými na jednej strane a odborárskymi funkcionármi PV ROH VSŽ na druhej, stále častejšie dochádzalo k stretom rôznych pohľadov na ďalší vývoj Železiaru. Bratia sa nakoniec, i keď neradi, rozhodli odísť. Najskôr Jozef, ktorého mesto požiadalo založiť nový folklórny súbor, ktorý by reprezentoval Košice a o niekoľko mesiacov neskôr aj Imrich. Po prvýkrát sa dvojčatá, ktoré vždy ťahali za jeden koniec povrazu, stali konkurentmi. Jozef založil súbor Východniar, Imrich prešiel do Dargova. Aj tu bratia dokázali svoje vysoké odborné kvality, na programoch oboch súborov bolo vidieť ich "rukopis" a preto nečudo, že patrili medzi najlepšie na východnom Slovensku.

Súbor ŽELEZIAR žije dodnes. Po odchode bratov Meszárosových sa ich nástupcom žilo celkom dobre, ako sa hovorí, prišli do hotového. Samozrejme, zmena spoločenských i vlastníckych vzťahov po roku 1989 sa odrazila aj na Železiari. Dnes existuje pod ochrannými krídlami Košického samosprávneho kraja. Finančne i materiálne mu však pomáhajú sponzori, najmä bývalý člen súboru Železiar, dnes úspešný podnikateľ Štefan Mráz, ktorý stojí na čele spoločnosti TERMOSTAV - MRÁZ. Súbory Východniar i Dargov síce všetky zmeny prežili bez ujmy, ale nakoniec oba zanikli. Z jednoduchého dôvodu - pre katastrofálny nedostatok financií. Darmo, folklóru, teda národnému bohatstvu aj odkazu našich predkov, sa žije veľmi ťažko.

Jozef začal svoju profesionálnu kariéru v Železiari v Závodnom klube ROH VSŽ, ten sa vo svojich počiatkoch nachádzal v Šaci. Boli to preňho nádherné roky, plné tvorivej práce, ktorú miloval a zároveň úspechov Železiaru, na ktorých sa aktívne podieľal. Po rokoch sa do Šace vrátil, žiaľ, už ako ťažko chorý pacient. "Našťastie, dostal som sa do šačianskej nemocnice, absolvoval som štyri náročné operácie a vynikajúci tím lekárov a ostatných zdravotníkov mi navrátil zdravie. Šaca mi tentoraz zachránila život. Nuž, keď sa o mňa starali pozorné a krásne sestričky, tak som aspoň mohol spomínať na naše krásavice - tanečnice zo súboru Železiar," takto spomína choreograf Jozef Meszáros, ten, ktorý v Šaci, nie tak dávno, doslova utiekol hrobárovi z lopaty.

Žiaľ, na roky strávené v Železiari, na množstvo vystúpení pre zamestnancov VSŽ už nemôže spomínať brat Imrich. Ten odišiel na druhý svet už pred piatimi rokmi. Určite tam však učí anjelov tancovať i spievať. Jozef Meszáros si aj s podlomeným zdravím užíva každý pekný deň a teší sa z toho, že stále žije dosť pamätníkov z radov pracovníkov VSŽ i U. S. Steel, ktorí pri stretnutiach s ním spomínajú na radosť a pohodu, ktoré im prinášali vystúpenia súboru Železiar. Už aj preto sa oplatí žiť...

Empty

ODPORÚČAME

07.10.2021
Vakcíny proti chrípke sú už dostupné
17.09.2021
Rezortné vyznamenania si prevzali z rúk ministra hospodárstva
02.08.2021
United States Steel Corporation zverejnila výsledky za 2. štvrťrok
18.06.2021
Dobrovoľníci neváhali ani minútu