Vyhľadávanie:

Prvá šamotová tehla má abrahámoviny

Prvá šamotová tehla má abrahámoviny

Výroba žiaruvzdorných stavív sa vo fabrike začala pred piatimi desiatkami rokov

Prvá šamotová tehla uzrela svetlo sveta pred päťdesiatimi rokmi. Vylisovali ju v rozrastajúcom sa závode Hutníckej keramiky počas skúšobnej prevádzky lisovne 23. februára 1967. Zámer budovateľov fabriky bol jasný - plán na rok  1967 už rátal s produkciou 15 tisíc ton šamotových tvárnic. Pýchou boli dve tunelové pece, ktoré patrili svojho času medzi moderné zariadenia s prvkami automatizácie a mechanizácie. A aj keď ich uvedenie do riadnej prevádzky ohrozila deštrukcia výmurovky páliaceho pásu prvej z nich, stavbári sa nedali.

„V pondelok 13. marca o dvanástej hodine vyšli z tunelovej pece č. 1 prvé vypálené šamotové tehly. Šťastnou zmenou, ktorá 1. marca slávnostne zatlačila naložený tunelový voz do tunelovej pece, bola obsluha paliča Titova s pomocníkmi Bořekom a Farbulom,“  napísali vtedy podnikové noviny Oceľ východu...

Prevádzka s projektovanou ročnou kapacitou 100 tisíc ton žiaruvzdorných  stavív, pričom prípravňa mala pracovať na diaľkové ovládanie, musela  ešte prekonať veľa problémov spojených s odprašovaním, nábehom technológie v lisovni a jej zosúladením, no budovatelia si pochvaľovali, že fabrika už nemusí dovážať šamotové výrobky z bývalej Juhoslávie, Sovietskeho zväzu či Rakúska. Najmodernejšia šamotáreň vo vtedajšom Československu bola úplne kompletná až v októbri 1967, keď spustili do skúšobnej prevádzky aj linku na výrobu vysokohlinitého šamotu s odolnosťou 1650 stupňov Celzia.

Svetový vývoj v oblasti žiaruvzdornej keramiky zaznamenal v nasledujúcich desaťročiach  dramatické zmeny. Na trh prichádzali materiály a výrobky, ktoré zásadným spôsobom menili nároky odberateľov  predovšetkým z hutníckeho a energetického priemyslu, na ich kvalitu a úžitkové vlastnosti. Prispôsobiť sa im musela, aby prežila v tvrdom konkurenčnom boji, aj šamotáreň v Košiciach           

„Oproti počiatočnému stavu sa najviac investovalo do lisovacích agregátov. Postupne, od osemdesiatych rokov, dostala šamotáreň tri nové hydraulické lisy. Významným medzníkom v rozvoji výroby netvarovaných výrobkov bola investícia do kúpy novej linky na výrobu žiarobetónov a hmôt. Spolu s modernizáciou tunelovej pece č. 1 v roku 2010 išlo o dôležité investície pre udržanie kvality výroby porovnateľnej s globálnou konkurenciou,“ konštatuje riaditeľ divízneho závodu Refrako Vladimír Petrov.

Výrobková skladba šamotárne prešla od začiatku jej existencie dynamickými zmenami. K štandardnej šamotovej produkcii postupne pribúdali nové výrobky a materiály - od vysokohlinitých, korundových, izolačných a pálených magnéziových stavív až po moderné AMC a ASC nepálené stavivá na báze živice a grafitu. V súčasnosti je nosným výrobným programom šamotárne, ktorá je rozdelená na dve strediská, a to výrobu žiaromateriálov a hmôt a výrobu stavív a je súčasťou dcérskej spoločnosti RMS, a.s. Košice, produkcia žiaruvzdorných materiálov pre oceliarne. Výmurovka liacej panvy z nich dosahuje, ako uviedol Vladimír Petrov, vysokú životnosť, ktorá konkuruje lídrom v tomto odvetví na trhu.

K hlavným odberateľom šamotárne patrí aj dnes materská spoločnosť U. S. Steel Košice, dôležitými zákazníkmi sú Vítkovice Heavy Machinery, United States Steel Corporation,
Metinvest, Hesteel, Togo a ďalší.

 „Naším zámerom do budúcnosti,“ doložil Vladimír Petrov, „je zamerať sa okrem produkcie žiaruvzdorných materiálov používaných pri výrobe železa a ocele aj na vývoj nových výrobkov a získavanie zákazníkov v odvetví energetiky, výroby hliníka a jeho zliatin. "                                  

Ďalšie články

Spoločné vyhlásenie

Po stretnutí zástupcov vlády SR a vedúci predstaviteľov spoločnosti Nippon Steel Corporation / U. S. Steel Košice 9.2. 2024.

Zásady ochrany osobných údajov

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...