Vyhľadávanie:

Vihorlatské úzkokoľajky

Vihorlatské úzkokoľajky

Unikátnemu projektu sa venujú členovia a priaznivci detskej organizácie FÉNIX, o.z. v Snine

Vedeli ste, že najviac úzkokoľajok bolo kedysi na východe Slovenska? Mnohé z nich sa aspoň sčasti zachovali, iné už nie, no zmienky o nich, aj vďaka neúnavnému úsiliu ich obdivovateľov a nadšencov, stále „žijú“. Patria k nim tiež členovia a priaznivci detskej organizácie FÉNIX, o. z., Územnej organizácie Snina, ktorí sú už dlhé roky aktívni v oblasti obnovy a propagácie bývalých úzkokoľajok vybudovaných na severných svahoch Vihorlatských vrchov. Sninskej i stakčínskej.

V poradí už druhú etapu projektu Vihorlatské úzkokoľajky, na ktorú detská organizácia FÉNIX získala grant v rámci tohtoročného programu spoločnosti U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie Spoločne pre región, nedávno, na malej slávnosti v múzeu v Zemplínskych Hámroch, ukončili a vyhodnotili.

„Hlavným cieľom nášho projektu bolo rozšíriť úroveň poznatkov miestnych obyvateľov o histórii dvoch zaniknutých úzkokoľajok vo Vihorlatských vrchoch, tiež motivovať mládež a celé rodiny k pešej turistike a cykloturistike, keďže časť trás úzkokoľajok sa stala od roku 2012 oficiálnymi cyklotrasami. V rámci prvej etapy projektu sme obnovili turistické značenie a dokončili proces registrácie cyklotrás, ktoré zväčša vedú po násypoch zaniknutých úzkokoľajok. Spolu s ďalšími partnerskými organizáciami sme obnovili prvé dve technické diela bývalej stakčínskej úzkokoľajky – vyše sedem metrov vysoký železničný most a najdlhší kamenný priepust z roku 1917. Pri obnovených objektoch sme osadili dvojjazyčné panely, všetky cyklotrasy sme vyčistili od náletových drevín. Aby bol prejazd cyklotrasou Po stakčínskej úzkokoľajke bezpečný, podieľali sme sa na oprave ďalších troch zo sústavy mostov stakčínskej úzkokoľajky, ktorú financovala obec Stakčín. V spolupráci s obcou Zemplínske Hámre sme zriadili expozíciu dobovej dopravy dreva, v teréne sme identifikovali ďalšie zaujímavé prvky oboch zaniknutých úzkokoľajok, ktoré sme považovali za vhodné predstaviť širokej verejnosti,“ ozrejmila Daniela Galandová, koordinátorka projektu, do realizácie ktorého sa napokon zapojila štvorica partnerov.

Obec Stakčín realizovala obnovu ďalšieho, v poradí už piateho mosta Rakovec, opravu reliéfnej mapy sninského regiónu pre jej nové použitie ako makety niekdajších úzkokoľajok zabezpečila zasa zo svojho rozpočtu obec Zemplínske Hámre. Obe samosprávy a rovnako aj tretí partner – Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát v Stakčíne prispeli na tlačenú turistickú mapu Objavte zaujímavosti Vihorlatských vrchov, ktorá bola vydaná v štyritisícovom náklade. Partnerom projektu bol aj Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik, ktorý je správcom časti územia sninskej úzkokoľajky a v rámci projektu opravil jeden z jej priepustov. Do čistenia cyklotrás, obnovy technických diel, ale aj likvidácie čiernych skládok boli zapojení mnohí dobrovoľníci – mládež aj dospelí, prevažne členovia detskej organizácie FÉNIX Snina, ale aj obyvatelia partnerských obcí.

„Časovo najnáročnejšou aktivitou,“ uviedla Daniela Galandová, „bola obnova technických objektov úzkokoľajok, v rámci ktorej boli obnovené tri technické diela bývalej sninskej úzkokoľajky, a to úvrať Konské, umelý vodný kanál Kopaný potok a kamenný priepust v lokalite Pri umartom, a zrealizované premostenie stakčínskej úzkokoľajky. Skládky sme odstránili a trasy vyčistili etapovite.“ V rámci projektu, poznamenala jeho koordinátorka, zadovážili aj fotopasce, ktoré pomáhajú monitorovať vybrané lokality na cyklotrasách a eliminovať tak vandalizmus a vznik nových divokých skládok. Zaujímavé historické fakty o úzkokoľajkách a jednotlivých technických dielach sú návštevníkom prezentované v novej tlačenej turistickej mape Objavte zaujímavosti Vihorlatu. Trasy všetkých, dnes už zaniknutých úzkokoľajok, sú vyznačené na reliéfnej mape v múzeu v Zemplínskych Hámroch, ktorá slúži v rámci výučby regionálnej výchovy.

„Program Spoločne pre región poznáme dlhšie, ale žiadosť o grant sme podali prvýkrát až keď sa nám podarilo skĺbiť záujmy všetkých partnerov. Sme radi, že v programe je kladený dôraz na aktívnu a reálnu spoluprácu tretieho sektora, samospráv aj podnikateľského sektora. Tak sme pripravovali aj náš projekt, ktorého výstupy bude môcť neobmedzene využívať široká verejnosť,“ dodala Daniela Galandová.

Ďalšie články

EÚ potrebuje odolné a silné podniky

Tesne pred začiatkom maďarského predsedníctva Európskej únie, ktoré začalo v júli, sa stretli v Budapešti európski zamestnávatelia združení v BusinessEurope, aby rokovali o konkurencieschopnosti a odolnosti európskych podnikov. Republikovú úniu zamestnávateľov reprezentoval na tomto stretnutí jej prezident Miroslav Kiraľavarga.

Používame cookies, aby sme návštevníkom poskytli čo najväčšie pohodlie pri používaní tejto stránky. Viac info...