KONTAKT  |    _eng _sk

Zmenili sme plán
           



Pridané: 23.10.2006
Autor: Dezider SCHULLER
Kategória: 42/2006

Naši turisti z Vysokých Tatier

Naše plány na vysokohorské túry v tomto roku stroskotali na predpovedi počasia pre oblasť Slovinska v 37. týždni. Pôvodne sme chceli vystúpiť na Triglav, Kanvajec a Škriaticu. Lenže v tomto týždni počasie prialo Vysokým Tatrám, tak sme zmenili svoj pôvodný zámer a spolu s Vladom a Lubom sme si to autom namierili na Štrbské pleso do hotela ku kamarátovi Marošovi. Máme zabalené všetko, čo na horolezeckú túru budeme potrebovať. Ešte pred odchodom sme sa v Košiciach dohodli, že vystúpime na Východnú a na Štrbský štít. Ubytovali sme sa v apartmáne na 3. poschodí. Výstup do izieb nám dal zabrať, celkom sme sa zadychčali. Ako to pôjde po túre, neviem odhadnúť. Pri večeri nám Maroš povedal, že ide s nami, ale ráno musí do Popradu a že nás dobehne.

Raňajky máme o 7.00 hod. a po nich vyrážame turistickým chodníkom zo Štrbského plesa popod Drigant 1480 m.n.m. na Popradské pleso. Pokračujeme Mengusovskou dolinou na chatu pod Rysmi vo výške 2250 m. n. m. Je to najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách. Tu nás dobehol Maroš. Pokračujeme spoločne do sedla Váha a odtiaľ sa stáčame napravo od turistického chodníka ktorý vedie na Rysy, na hrebeň popod Český štít (novo schválený názov je Ťažký štít - viac na www.hory.sk v časti Horolezecká publicita - reportáže "Ako sme prišli o Českú dolinu") až do Kohútika. Ešte na chate sme si obliekli bundy. Veľmi prudko sa ochladilo a na Kohútiku sa nám to zišlo. Fotografujeme. Máme úžasné výhľady na celú scenériu Vysokých Tatier.

Serpentínou husto za sebou idú zástupy turistov na Rysy. Cestou na Východnú sa viažeme na lano. Vystupujeme po ľavom pilieri bližšie k Ťažkému štítu, kde si aj trochu zalezieme. Sú to dva také štvormetrové nepríjemné úseky a potom už len došliapať k vrcholovému krížu. Nemáme žiadny výhľad, cez nás sa prevaľujú nízke mračná, ale na dážď to nevyzerá. Ešte vrcholové foto a ide sa dole. Pre istotu ešte ostávame naviazaní, ale asi po 50 metroch zostupu sa odväzujeme a zostupujeme každý sám až do Dračej doliny. Míňame Ošarpance popod Dračiu hlavu a zostupujeme stále nižšie a nižšie. Ľadové pliesko v Zlomiskovej doline, ktoré je kúsok od nás vľavo, je na takom krásnom mieste, že to provokuje k bivaku pri nej. Zhodli sme sa na tom všetci. Ale je to prísne zakázané. Škoda. Hop a skok, hop a skok, samá suť. Chvíľku máme chodník, chvíľku nie. Rozhodujeme sa, či sa zastavíme na Horskom hoteli pri Popradskom plese, či nebude plný horolezcov, lebo vo Vysokých Tatrách je horolezecký týždeň James a tento hotel pre rok 2006 je ich centrom. Predsa len, na jedno pivo sme zašli a boli sme ihneď obslúžení.

Maroš prišiel na Popradské pleso bicyklom, preto nás dobehol na chate pod Rysmi. Ale výkon to je chvályhodný. Teraz si sadne na bicykel a za 15 minút je v hoteli. Zatiaľ čo mi sa budeme potkýnať na kameňoch aspoň hodinu chodníkom, ktorým sme ráno prišli. Večer nám Maroš a jeho spoločníci premietli DVD z výstupu v oblasti Monte Rosa vo Švajčiarsku. Na druhý deň máme raňajky až o 8.00 hod. Máme čas. Ideme na Štrbský štít 2835 m. n. m. Od Capieho plesa je to už horolezecký terén. Ale kým sem dôjdeme, musíme popri Kazateľni, vodopádu Skok, plesa nad Skokom a Kozími plesami prekonať prevýšenie asi 700 metrov. Došla mi para. Rozhodol som sa, že ja ďalej nejdem. Ostanem sedieť tu pri plese na slniečku a že ich počkám, kým sa vrátia. Predtým som motivoval Vlada, že predsa je hlúposť, keď sme už tu, neísť hore. Všetci traja Igor, Vlado a Lubo sa so mnou rozlúčili a začali výstup na Štrbský štít. Chviľku som ich pozoroval ako šliapu do toho strmého úbočia. Nezávidel som im. Ale po chvíľke, keď som pookrial, oddýchol si, som sa rozhodol, že predsa tak pekný deň tu presedieť je hriech. Idem do Bystrého sedla a keď to nepôjde, tak sa vrátim. O 12.47 hod. som stál na Furkotskom štíte 2405 m. n. m. a volám mobilom kamarátom naproti na Štrbský štít, kde tiež oni práve vystúpili na vrch. Volám im, že ich vidím, aby mi zamávali. Fotografujem tú nádheru, tie naše Vysoké Tatry, od Kriváňa až po Lomnický štít. Na Kriváni vraj v ten deň bolo okolo tisíc turistov. Všetky chodníky, ktoré je vidno z vrcholu, sú plné turistov. Asi to už je "babie leto".

Zostup absolvujem Furkotskou dolinou s odbočkou na chatu pod Soliskom. Ešte som tam nebol, odkedy ju zrekonštruovali. Dole som sa zviezol novou sedačkou. Mám zásadu, že pokiaľ je nablízku dopravné zariadenie na prepravu osôb, tak to treba využiť. Všetci sme sa stretli pri dolnej stanici lanovky na Štrbskom plese. Celý deň bolo nádherné počasie. Zhodli sme sa, že teraz nám počasie dokonale vyšlo. Po večeri sa našla aj gitara a prežité dni, ako i plány do budúcna sme rozoberali dlho do noci, len nás občas prerušila dobrá pesnička. V sobotu ráno sa lúčim s Marošom, kamarátmi a krásnymi vrcholkami Vysokých Tatier. Stretol som sa aj s kolegami z práce, ktorí tu tiež boli. Spolu odchádzame domov. Moje krásne Slovensko.

Empty

ODPORÚČAME

02.08.2019
Korporácia United States Steel zverejnila výsledky za 2. štvrťrok 2019
19.07.2019
Konáme v záujme zachovania našej konkurencieschopnosti
10.07.2019
Hutnícky priemysel čelí kritickým úskaliam
19.06.2019
U. S. Steel Košice odstavuje vysokú pec č. 2